Do ľadového koryta na vrchole sveta – MS boby 2013

Nepatrím do skupiny ľudí, ktorí by vyhľadávali adrenalínové aktivity, avšak mal som ten pocit, ešte pred tým ako niečo k Majstrovstvám sveta v boboch a skeletone v St. Moritzi napíšem, mal by som aspoň niečo o tomto športe vedieť. Švajčiarske stredisko St. Moritz/Celerina, ktoré okrem kilometrov a kilometrov zjazdoviek stálo aj pri zrode bobovej disciplíny je tak tým najlepším miestom, kde sa dá k tomuto športu dokonale priblížiť. A to doslovne.

Štvorboby s posádkami pripravené pred štartom tretieho kola Majstrovstiev sveta v boboch 2013 v St. Moritz/Celerina, na jedinej prírodnej bobovej dráhe na svete, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Nedeľa 3.2.2013

Tradícia v organizovní Majstrovstiev sveta v boboch na švajčiarskej pôde, ktorá trvá už vyše 20 rokov ani tentokrát neobišla St. Moritz. Jedinečnosť podujatia nekončiaca iba v atraktívnej lokalite a histórii – unikátne je aj celé ľadové koryto – z roka na rok, keďže je „ručne“ budované z množstva ľadu a snehu ako jediné na svete. Jeho stavba začína častokrát s prvými novembrovými mrazmi a mizne od polky marca až sa úplne vytratí s prvými lúčmi júnového slnka.

Zákruta ľadového koryta Majstrovstiev sveta v boboch s názvom „Horse Shoe“, ktorá mení smer jazdy o 180 stuňov – divácky najatraktívnejšia časť trate, kde boby dosahujú rýchlosť medzi 110-125km/h, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Sobota 26.1.2013

Tak ako to väščinou v zahraničí býva, problém s akceptovaním nikde neevidovaného novinára sa nekonal, stal som sa tak jedným z vyše 200 akreditovaných mediálnych pozorovateľov bez akýchkoľvek otázok typu: „A vy ste kto…?“ Profesionalita v každom smere, ochota personálu ale aj ľudí navôkol sú veci, ktoré si cením a nedá mi ich nespomenúť.

S media kartičkou na krku a zelenej foto-páske na ramene sa neskôr stávam aj ja jedným z tých milých a ochotných ľudí keď odpovedám na otázky okoloidúcich divákov o dalšom programe súťaže. Kolegovia fotografi a kameramani, ktorí ma v živote nevideli sa mi pozdravia a keď dlhší čas stojíme na tom istom mieste, pustia sa so mnou do reči. Pri spomenutí Slovenska nasleduje patričné prekvapenie – čo i len potvrdzuje, že športový novinár mimo hraníc našej krajiny mimo hokeja a futbalu je vymierajúcim druhom.

Slovenský štvorbob s posádkou Milan Jagnešák, Martin Tešovič, Vladimír Šimík a Adam Závacký na trati Majstrovstiev sveta v boboch 2013 v časti „Horse Shoe“, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Nedeľa 3.2.2013

Netvrdím, že cestovanie za športovými podujatiami je lacnou záležitosťou, keď by som mal prepočítať náklady na jednu použiteľnú fotografiu, ak vôbec bude publikovaná mimo stránok športovej fotografie, ľahko by sme sa dostali na úroveň niekoľko stoviek EUR.

Všetky športy by si zaslúžili rovné šance ako aj našu pozornosť – vo svete kde model tradičných médií akosi dožíva, je podľa mňa pre každého z nás na to skvelá príležitosť – ktokoľvek sa môže stať pozorovateľom a posúvať svoje dojmy či už obrazom alebo slovom medzi svojich priateľov a robiť tak službu športu. Nedostatok informácií ale aj obyčajných postrehov zo športovej oblasti je u nás priam žalostný, každý kto má k nejakému športu blízko má k nemu čo povedať – nech je to športovec, funkcionár alebo divák.

Ja som sa na takúto cestu dal, hľadal som inšpiráciu u nás na Slovensku, akýsi odrazový mostík – niečo čoho by som sa mohol chytiť a pomohlo by mi vybrať sa tým správnym smerom – bohužial až na pár dobrých článkov a občasných reportáží som nič nenašiel. A tak stále ostávam na ceste hľadajúc zmysel „športového bytia“ a snažím sa vypovedať príbehy tých ktorí sú toho hodní.

Kanadský dvojbob v ľadovom koryte trate Majstrovstiev sveta v boboch počas svojej druhej jazdy. Mierne zvlenená časť trate nesie v týchto miestach pomenovanie „Snake Corner“, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Sobota 26.1.2013

Privoňať k čaru tejto disciplíny priamo v jej švajčiarskej kolíske sa mi podarilo už v priebehu prvých dvoch dní, keď som mal možnosť sledovať na štarte aj slovenské dvojboby v zložení Milan Jagnešák/Vladimír Šimík. Po troch jazdách sa posádka bieleho dvojbobu so žiarivým slovenským znakom usídlila na 30. mieste čo však nestačilo na postup do finálovej jazdy (20 najlepších posádok na základe časov z predchádzajúcich kôl) – výsledok podľa papiera nie hodný chvály, ktorý by sa dal laickým pohľadom zhodnotiť ako nezvládnutie trate. V tomto bode by bolo ešte dobre doplniť bezprostredné reakcie po dojazde do cieľa, okresať ich na dve-tri vety, uložiť, doplniť pár skvelých fotografií, vypublikovať, obuť lyže a stihnúť ešte aspoň poldňovú lyžovačku na svahoch St. Moritzu.

Štart slovenského štvorbobu s posádkou Milan Jagnešák, Martin Tešovič, Vladimír Šimík a Adam Závacký v druhej jazde Majstrovstiev sveta v boboch 2013, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Sobota 2.2.2013

„Olympia-bobrun“ je však okrem monobob-ov (boby pre jedného jazdca) známa aj svojimi takzvanými taxi-jazdami, čo v praxi znamená že sa stávate spolujazdcom štvorbobu, kde sedíte medzi pilotom a brzdárom. Keďže som z dediny a na dedine sme vždy schopní všeličo vyskúšať na vlastnej koži, rozhodnutie absolvovať takúto jazdu bolo vzhľadom na môj program bez zbytočného rozmýšľania. Preletieť tú istú trať ako majstri sveta v boboch, aj keď síce o niečo pomalšie nie je zrovna každodennou záležitosťou.

Podpísaním reverzu a výberom vhodnej prilby vám inak ohromne milý pilot s brzdárom vysvetlia kam si naklásť nohy a za čo sa držať rukami, na počutie veľmi jednoduché, ale pri pohľade do útrob štvorbobu začínate mať pocit, že dvojica pätiek a rúčok budú vašou jedinou vecou ktorá vás bude deliť medzi životom a rozmazaním vašich telesných pozostatkov po ľadovom koryte (začínam zvažovať, načo asi majú chlapci udržiavajúci trať tie škrabky na ľad …).

Úprava povrchu ľadového koryta trate Majstrovstiev sveta v boboch pred začiatkom tretieho kola jázd dvojbobov, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Sobota 26.1.2013

Predštartová fotografia ešte s úsmevom v očiach, brzdár Reinhard nás pomaly roztláča a štartér nám želá zlom väz, čo mi ešte v tom momente pripadá celkom vtipné. Rovinka na ktorej naberáme rýchlosť nás vháňa do ľavotočivého „wall-corner-u“ kde po prvý krát zacítim prvý tlak odstredivej sily, ktorý si odnesie najviac žalúdok. Hlavou mi preblesnú na slová trénera, ktorý ma vždy cepuje slovami „spevni brucho!“ (díki Maťo!). Po strane kontrolujem trať – nasleduje ostrý pravotočivý „Sunny Corner“, zatiahnutie brucha tentokrát zmierni nepríjemny pocit na únosnú mieru. Pár sekúnd na predýchanie pred 180° podkovou – „Horse Shoe“, periférne pred nájazdom vnímam zopár divákov popri trati.

Posádky bobov pri výjazde z týchto miest dosahujú rýchlosť medzi 120-130km/h. Ani si ho poriadne neuvedomujem a „Devil’s Dyke Corner“ mi v zlomkoch sekundy zatlačí hlavu do kolien, pričom cestou zaduní rana mojej prilby o ľavú stranu štvorbobu a začína mi dochádzať, že mi nepomôže ani keď urvem tie rukoväte, o ktorých som si myslel, že budú tými kľúčovými k môjmu prežitiu. V tomto momente je človek absolútne zabetónovaný s pocitom akoby s ním boby stúpali prudko nahor.

Na vlastnej koži zažiť preťaženie 3-5G sa nenaskytne každý deň, preto som neváhal a túto možnosť som využil. FOTO: Olympia Bobrun St.Moritz/Celerina, Pondelok 28.1.2013

Mierne pravotočivý „Tree Corner“ mi na chvíľku otvára pohľad cez ľavú stranu, kde už sa blíži 90° „Bridge Corner“, ktorý opäť dobrou silou zatlačí na driek a vysvetlí tak isté obmedzenia alebo odporúčania organizátorov pre záujemcov s problémami chrbtice. Predýchavaním v kľudnejších pasážach (to sú tie relatívne rovné úseky keď sa rútime dolu korytom vyše 110km/h) a výdychom proti tlaku šetrím aj posledné rany žalúdku v precítenej klopenke „Martineau“ plynulo prechádzajúcej do zákruty „Portago Corner“.

Stúpanie po cieli ako aj zatiahnutá brzda nás konečne spomaľujú. Vysadám z bobu po vlastných s miernym šokom polohových senzorov, ktoré sa ešte nevedia celkom dohodnúť čo je dopredu a čo dozadu, delíme sa o dojmy s pilotom Ottom Schaerorom, brzdárom Reinhardom Gamperom a druhým spolujazdcom. Nasadáme na auto spolu s ďalšou posádkou a ostáva už iba vychutnať si pohár Prosecca na štarte, kde nás čakajú aj diplomy o absolvovaní jazdy.

Kritická fáza rozbehu a roztlačenia bobov na prvých 50 metroch, kde stotinové rozdiely môžu ľahko v cieli znamenať stratu niekoľkých miest končí naskladaním všetkých štyrov členov posádky do bobu. Z pohľadu diváka veľmi ladná a jednoduchá činnosť je výsledkom hodín a hodín strávených na trenažéri ako aj jazdením mnohých tréningových jázd, aby sa pri vyše 40km rýchlosti štvorbobu na konci štartu z tlačenia nestalo len dobiehanie alebo brzdenie.

Limitujúca maximálna hmotnosť členov posádky spolu s predpísanou hmotnosťou bobov tak necháva voľné miesto už iba fyzickej kondícii, atletickým predispozíciám a šikovnosti pilota viesť boby ideálnou stopou.

Na Slovensku by ste bobovú dráhu hľadali márne (nie, tá na bratislvskej Kolibe nie je riadna bobová dráha), existencia 15 bobových dráh na svete tak ďalej limituje možnosti trénovania. Miesta ako Altenberg, Sankt Moritz, Iggls viď. , sú tak tie dostupnejšie kam netreba riešiť leteckú prepravu bobov.

Vyleštené nože slovenského štvorbobu pripravené na tretie kolo Majstrovstiev sveta v boboch 2013. Rituál kompletnej úpravy nožov je nutné absolvovať po každom závode, medzi jednotlivými kolami majú pretekári povolené použiť iba pridelenú sadu brúsnych papierov, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Sobota 2.2.2013

Slovenský zväz bobistov so skupinkou nadšencov sa pod vedením Milana Jagnešáka z veľkej miery zúčastňuje podujatí svetového pohára ako aj Majstrovstiev sveta v Sankt Moritz-i už niekoľko rokov. 16 rokov, ktoré Milan už sadá do bobov ako pilot ho robia na MS najstarším a pravdepodobne jedným z najostrieľanejších pretekárov štartového poľa.

Bobový šport nebyť súkromných zdrojov by bol pravdepodobne ďalším z neexistujúcich športových disciplín na Slovensku, nedá sa však spomenúť druhá strana mince, keď sa dostávame k otázke či je to práve ideálny stav.

Tím slovenského štvorbobu sa pripravuje na štart druhej jazdy Majstrovstiev sveta v boboch 2013, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Sobota 2.2.2013

Na jednej strane sa sťažujeme na nedostatok sponzorov v športe, no keď podnikateľ zoberie celý zväz pod svoju záštitu hovorí sa o sledovaní vlastných záujmov. Koľko futbalistov hrá v kluboch, lebo si to želajú majitelia so záväzkami voči svojim „sponzorom“? Možno nekoncepčný prístup bez budovania nasledovníkov a novej mladej generácie, no zároveň reprezentácia našej krajiny vrátane Olympíjskych hier vo svete, tam kde by nás asi ani nepoznali na strane druhej.

Slovenský dvojbob s posádkou Milan Jagnešák a Vladimír Šimík na štarte Majstrovstiev sveta v boboch 2013. Problémy s riadením odsunuli posádku na finálne 30. miesto, St.Moritz/Celerina, Švajčiarsko, Nedeľa 27.1.2013

Po MS v Sankt Moritzi som si však istý, že človek ktorý stojí za slovenskými bobistami má pre tento šport keď už nič iné tak veľké srdce a platí za to nemalú daň. Som veľmi rád, že som mal možnosť, i keď len na chvíľu, sa stať súčasťou relatívne úzkeho „rodinného kruhu“ bobistov.