Pod olympijsku vlajku “žltým expresom“

Ani sme poriadne nepricestovali a už nás opäť začali sáčkovať do autobusov, pri pohľade na rôznorodý vozový park som mal síce pocit, že v túto osudovú nedeľu nebude v Tbilisi a v okolí fungovať žiadna forma autobusovej dopravy, predsa len prepraviť cez dvetisíc športovcov, funkcionárov a dobrovoľníkov je logistika vysokej úrovne a jednoducho vám môže dôjsť zásoba autobusov.

Príprava odchodu slovenskej výpravy na úvodný ceremoniál v Tbilisi, Nedeľa, 26.7.2015, Tbilisi, Gruzínsko

Už pri prvej ceste z letiska do Olympíjskej dediny nás sprevádzali policajné vozidlá, bola to jazda v konvoji. Určite ste si teraz predstavili situáciu podobnú tým z akčných filmov, kde sa takýto konvoj dravo ženie ulicami mesta, pričom z každej križovatky na vás môže vybehnúť potenciálna hrozba.

Musím vás bohužiaľ sklamať, naše premiestňovanie malo miestami slimačie tempo. No pri pohľade na zanedbané paneláky, kde-tu s dierami namiesto okien, ktoré sa miestami rozpadali alebo mali medzi sebou špáry, do ktorých by sa vošiel celý človek to skutočne pripomínalo scenériu z blízko-ďalekého východu.

„Žltý expres“ slovenskej výpravy na úvodný ceremoniál v Tbilisi, Nedeľa, 26.7.2015, Tbilisi, Gruzínsko

Do tohto koloritu zapadal aj typ nášho autobusu, ktorý toho mal už niečo za sebou. Pripomenul mi časy z pred pár rokov, keď sme si ešte mohli „vychutnávať“ ikarusy z dielní Bratislavského Dopravného podniku – tak tento model bol niečo podobného kalibru. Pán vodič mal aj patričné ozvučenie zodpovedajúcej kvality, ktorou sa snažil prehlušiť naše rozprávanie.

Časť slovenskej výpravy v „žltom exprese“ na úvodný ceremoniál v Tbilisi, Nedeľa, 26.7.2015, Tbilisi, Gruzínsko

Keď sme sa prepletali úzkymi uličkami, všetká ostatná doprava bola obmedzená, takže domácim neostávalo nič iné, iba si vychutnať pohľad, ktorý toto mesto už asi viac krát nezažije.

Každú chvíľu to už vyzeralo, že by sme mali byť na mieste, ale počas tých dvoch dní som sa začal zvykať, že v Tbilisi všetko akosi dlhšie trvá a veci nie úplne fungujú na prvú ranu. K tomu, čo by ste potrebovali sa eventuálne dostanete, ale určite to nebude hneď.

K tomu, čo by ste potrebovali v Tbilisi sa eventuálne dostanete, ale určite to nebude hneď…

Úvodný ceremoniál s príhovorom prezidenta EOC sa začal hneď po našom príchode, ja som si síce musel obehnúť dva krát štadión, aby som sa dostal na plochu a vysvetliť ochrankárovi, ktorý sa ma snažil presvedčiť krútením hlavy, že ma nemôže pustiť tam, kam je už asi dvadsať ďalších fotografou s rovnakou vestou ako som mal na sebe aj ja.

Prezident EOC, Patrick Hickey (vpravo) oficiálne otvoril počas otváracieho ceremoniálu po boku predsedu organizačného výboru, Alexiho Akhvledianiho, Nedeľa 26. Júla 2015, Tbilisi

Trpezlivosť a vytrvalosť sa mi opäť raz osvedčila, väčšinou to skončí tak, že buď to toho ochrankára asi po pol minúte čítania moje akreditačnej kartičky prejde a pustí ma ďalej alebo príjde jeho kolega s vyššou šaržou a vysvetlí mu, že NOC Media Representative je tiež press a veci sa začnú diať tým správnym tempom. Po takej menšej tortúre tak sa mám možnosť podeliť s Vami o fotografie z otváracieho ceremoniálu .

Vlajkonosič slovenskej výpravy , Miroslav Kopiš vedie slovenskú mládež počas otváracieho ceremoniálu, Nedeľa 26. Júla 2015, Tbilisi

Slávnostné odovzdávanie olympijskej pochodne počas otváracieho ceremoniálu, Nedeľa 26. Júla 2015, Tbilisi

Zapálenie olympijskeho ohňa počas otváracieho ceremoniálu sa organizátorom nevydarilo podľa plánov, oheň sa nepodarilo zapáliť pochodňou, no v nepozorovanej chvíli sa o to postaral ohňostroj, Nedeľa 26. Júla 2015, Tbilisi

Kultúrny program spojený s ohňostrojom počas otváracieho ceremoniálu , Nedeľa 26. Júla 2015, Tbilisi

„Sme jeden tím“, je motom slovenskej výpravy , Nedeľa 26. Júla 2015, Tbilisi