Atletické kritérium SNP Banská Bystrica 2012

Počas tej výnimočnej soboty, keď celý národ žil hokejom v Banskej Bystrici prebiehalo Atletické kritérium SNP. Pre mnohých z nás by účasť na tomto podujatí bola skôr trestom ako príležitosťou, kde sa dá stretnúť s dnešnou špičkou Slovenskej atletiky.

Napriek tomu, že atletika nepatrí medzi finančne náročné športy, každý z nás si počas drania školských lavíc vybudoval dostatočnú averziu, či už vďaka nepopulárnej 12-minútovke alebo učiteľovi telesnej výchovy, ktorý nemal pochopenie pre vaše vysedávanie na lavičkách v telocvični.

Vďaka lepšiemu učiteľovi alebo dobrej vôli rodičov si časť z nás našla cestu k , vďaka tréningom za každého počasia sa naučila vysporadúvať s nepríjemnými pocitmi a pálivou bolesťou.

Od tej doby, ako som sa podujal na cestu sa stretávam s mladými ľuďmi ktorí zdieľajú podobne tak ako ja, nadšenie pre šport. Zistil som, že okolo nás ich je veľa napriek tomu, že sa o nich nedozvedáme z večerných správ alebo zo športových príloh denníkov. Napriek tomu sa športu venujú naďalej, častokrát z vlastných finančných zdrojov.

Niekedy musíme ísť ďaleko, aby sme našli to čo je hneď vedľa nás. Pre mňa to na Atletickom kritériu SNP 2012 v Banskej Bystrici bola spolužiačka zo základnej školy – Slavomíra Sľúková, najlepšia Slovenská reprezentantka v skoku o žrdi.

Rodáčka z malej dediny Príbelce neďaleko Veľkého Krtíša sa tak za búrlivého potlesku desiatich divákov na Bystrických Štiavničkách pokúsila prekonať Slovenský žrďkársky rekord, ktorý má hodnotu 416cm. Tri pokusy sa nevydarili, aj keď pri poslednom s nahnevaným výrazom dodala: „veď už to tam bolo!“. Zo štadióna tak odchádzala s najlepším ženským výkonom 401cm.

To sa už na diaľkárskom doskočisku rozcvičovala skupinka dievčat z VŠC Dukla Banská Bystrica, medzi nimi aj Janka Velďáková, ktorú som mal možnosť stretnúť už počas minuloročného Memoriálu Tomáša Babiaka v Bratislave. Spolu so sestrou Dankou na prvý pohľad navlas rovnakou dvojičkou sú skokankami s najlešími predpokladmi reprezentovať Slovensko na vrcholových podujatiach svetovej atletiky.

Bežnému divákovi to dievčatá trošku uľahčili, rozoznať sa dajú podľa disciplíny – Janka sa venuje skoku do diaľky, Danka prezmenu trojskoku. Obe sa navzájom podporujú a na väčšine mítingov ich vidno spolu aj keď zrovna preteká iba jedna z nich.

Tak ako už posledných pár rokov si aj na tomto mítingu Janka merala svoje sily s Renatou Medgyesovou, ktorej 635cm nestačilo na Dankin tretí pokus 651cm.

Atletické kritérium SNP 2012 nebolo však len o spomínaných troch dievčatách, okrem nich tam bola vyše stovka ďalších atlétov, každý jeden z nich si zaslúži obdiv už len preto, že sa dal na neľahkú atletickú dráhu, ktorá je u nás veľmi kamenistá.

Istú dobu po ukončení štúdia športu som si uvedomil, že sa veľa hovorí o športe všeobecne a neosobne – o športovcoch sa dozvedáme z médií iba v číslach, ktoré sú užitočné akurát pre zákazníkov stávkových kancelárií.

Nepovažujem sa za žiadneho novinára, zásady presnosti, pravdivosti, objektivity sú mi síce známe, no veci ktoré vidím, fotím a píšem o nich môžu byť (a aj určite budú) subjektívne.

Verím v ďalší rozmer športu, ktorý sa vďaka sekundám, metrom, kilogramom a gólom neustále vzďaľuje a individualitu športovca zatláča do úzadia. Pre mňa je každý športovec človekom prekonávajúcim samého seba a bez ohľadu na výkon si zaslúži pozornosť okolia.