Česť organizovať Gran Slam – beach volejbalový turnaj svetovej série Swatch pripadla takmer po štyroch rokoch na Nemeckú pôdu Berlína. Tentokrát sa konal v zalesnenom prostredí v medzi Olympíjskym štadiónom a prírodným amfiteátrom Berliner Waldbühne.
Hlavný kurt umiestený priamo pod stupienkovytým pódiom, ku ktorému už zostup bol zážitkom samotným obsadzovaný v začiatkoch súťaže hlavne domácimi tímami, vynikal svojou akustikou. Horšie to už bolo keď sa bolo treba vyštverať naspäť k vedľajším kurtom – tam už to nadšenie pre akustiku začínalo opadávať.
Väčšina zápasov prebiehala na štyroch vedľajších kurtoch pod Berliner Glockenturm, vežou týčiacou sa nad Olympíjskym štadiónom inak núkajúcou rozhľad na okolie štadióna, Berlín, Spandau, Potsdam ktorej história siaha až do roku 1934.
Piesok, voda, beach volejbal
Beach volejbal sa väčšinou spája okrem piesku s vodou alebo morom, lokalita v Berlíne nezapadala však spočiatku do tohto rámca. Pochybnosti sa však podarilo vyvrátiť už v začiatku hlavnej súťaže, keď nastúpili na ihrisko Dominika Nestarcová s Natáliou Dubovcovou.
Bleskový lejak sa zlial asi päť minút pred začiatkom zápasu, čo naznačovalo že spomínaný deficit vodnej zložky bude v Berlíne kompenzovaný.
Dominika s Natáliou
Úvodný hvizd rozhodcu vyzýval dievčatá k nástupu na ihrisko, blesky neďaleko areálu na ktoré upozornila Natália však napokon posunuli začiatok o pár minút (pre vysvetlenie, beach volejbalové stretnutia sa hrajú za akéhokoľvek počasia s výnimkou búrok s bleskami).
Dáždniky inak chrániace hráčky pred prudkým slnkom boli teraz zalievané prúdmi vody v kombinácii s ľadovcom pod ktorými sa túlili dievčatá spolu s čatou, ktorá sa starala o úpravu ihriska.
Za pravého beachového počasia – mierneho mrholenia tak prvý zápas v skupine odohrali Dominika s Natáliou proti dvojici Akers – Hochevar z USA, ktoré sa im podarilo zdolať v dvoch setoch 21-13, 21-16.
V tento deň ich už čakala iba Ruská dvojica Ukolova-Khomyakova, ktorej tentokrát už v tropickom slnku podľahli 1-2 (18-21, 21-14, 10-15). Usporiadanie v tabuľke naznačovalo, odhliadnuc od výsledku posledného zápasu by si mali zaistiť miestenku v prvom kole.
Ďalší deň tentokrát však za výdatného lejaku nastúpili proti Taliankam Cicolari-Menegatti. Výsledok trápenia Dominiky s Natáliou bol 2-0 (21-15, 21-18), no napriek tomu očakávali v napätí los, ktorý mal rozhodnúť o ich súperkach do prvého kola pavúka.
Po tretíkrát v sezóne narazili na Švajčiarky Forrer-Vergé-Dépré, ktorým mohli vracať prehru zo semifinálového zápasu na Baden Masters 2012, kde sa stretli až dvakrát – v druhom kole skupinovej časti v prospech našich dievčat, v semifinále zas pre Švajčiarky.
Natálii s Dominikou tento rýchly zápas ani tentokrát nevyšiel a výsledkom 2-0 (21-11, 21-17) si zaistili cestu domov a troška voľna, pred pondelňajšou cestou na kvalifikáciu Gran Slam-u v Klagenfurte.
S jedlom rastie chuť
Celkové 17. miesto by určite pred rokom bolo obrovským úspechom, no po veľmi vydarenej šnúre (17. miesto Rím , 5. miesto Gstaad), ktorú v tejto sezóne zaznamenali je iba slabou útechou, Dominika sa po poslednom zápasa vyjadrila, že nešlo ani o to umiestnenie ako skôr o ich výkon v jednotlivých zápasoch, ktorý vôbec nezodpovedal tomu na čo majú.
Slovensko nepatrí zrova medzi beach volejbalové veľmoci a preto je asi na mieste otázka pokiaľ až siaha limit Dominiky s Natáliou, dosiahli ho pre túto sezónu už piatym miesto v Gstaad-e alebo ešte TEN turnaj príjde? Túto sezónu ich ešte čakajú tri Gran Slam-y, Klagenfurt (AUT), Stare Jablonki (POL), Aaland (FIN) a jeden Open v Bang Saen (THA) tak sa necháme prekvapiť.
Ten kto sa pohybuje v „ostatných športoch“ na Slovensku asi chápe prečo nepoužívam slovné spojenie Slovenské reprezentantky, podmienky ak si u nás nevytvoria športovci sami, tak ich proste mať nebudú. Bez podmienok samozrejme ani žiadne úspechy, Slovensko v tomto smere robí žalostne málo.
Potľapkanie po pleci a slová o vynikajúcom úspechu však cestu na Gran Slam-y nezaplatia. Systém kvalifikácií, výberu tímov do hlavných kôl je úmerný tomu aké úsilie je vynaložené v predchádzajúcich súťažiach. Vynechanie niekoľkých podujatí by znamenalo nielen pád na dno tabuľky, ale aj ťažkých súperov ktorý z tohto postavenia vyplývajú.
Tak ako asi všade v živote, aj v beach volejbale platí radšej poriadne alebo vôbec. Som veľmi rád, že si dievčatá vybrali tú tŕnistejšiu cestu. Verím, že sa prístup k športu na Slovensku sa dá zmeniť, stačí keď sa troška zamyslíme a začneme sa mu venovať aj bez toho aby sme mali z toho osobný prospech.
Top Gran Slam – Berlin 2012?
Štyri kurty pred vchodom do múzea pod Berliner Glockenturm – napriek veľmi zaujímavým zápasom, neboli celkom šťastným riešením, žiadne miesta na sedenie, sieťami obohnané ihriská potvrdzujúce zámer organizátorov vytlačiť divákov na centrálny kurt v amfiteátri, kde samozrejme ani o stánky s občerstvením núdza nebola – všetko samozrejme s patričnou cenovou hladinou.
Mimo hlavného kurtu nebol doriešený ani s prístup pre médiá, ktorý fotografov postavil do role divákov, bez šance pracovať priamo na vedľajších kurtoch, jediné presscentrum bolo neďaleko centrálneho kurtu, samozrejme s patričnými schodmi dole – schodmi hore. Ani hráči to nemali ustlané, napriek vyhradeným priestorom to pohodlnosťou a pohodou veľmi neoplývalo.
Možno sú to detaily na ktoré sa buď pozabudlo alebo sa im nevenovalo viac pozornosti, nie však každý tím mal tú možnosť zahrať si na centrále, pokiaľ nebol v skupine s Nemkami/Nemcami alebo sa neprebojoval do semifinále. Jediný dojem ktorý tak Berlín mohol zanechal bol ten z vedľajších kurtov.
Ťažko velebiť Gran Slam v Berlíne, keď ho mám možnosť porovnávať s Klagenfurtom, ktorý latku nasadil veľmi vysoko ak nie najvyššie ako sa dá v organizovaní beach volejbalových podujatí. Tento rok sa všetok zrak aj zdroje už upierajú na Olympíjske hry v Londýne, ktoré zatienia všeličo a určite by mali byť vrcholom sezóny.