Nepovažujem sa za veľkého cestovateľa, aj keď pri reakciách blízkeho okolia som mal pocit, že idem na cestu okolo sveta. Našťastie úroveň masových presúvadiel od dôb Phileasa Fogga mierne pokročila, no neistota zo vzdialených krajín a cestovania bez dlhých príprav napriek tomu nevymizla.
Londýnsku vlakovú stanicu St. Pankras International už nejakú dobu zdobili Olympíjske kruhy, Londýn – Veľká Británia, nedeľa 28.7.2012
Nebolo asi človeka, ktorého by sa Olympiáda v Londýne nedotkla, stačí čo i len prvou lekciou angličtiny, keď azda každého naučila význam slovíčka „bolt“.
Cestovateľská agenda sa opať raz vďaka internetu ukázala tou jednoduchšou časťou, výzvou sa tentokrát stali lístky na jednotlivé podujatia. Keďže nie som zástupcom žiadneho mienkotvorného média, nieže by som nemal žiaden názor, ale akreditačný proces pre novinárov sa skočil v dobe keď som ešte ťahal káčera, rozhodol som sa vychutnať si atmosféru ako jeden z tisícok divákov. Oficiálne existujú dva spôsoby ako sa k týmto lístkom dostať, v realite nie tak celkom.
Predaj cez internet priamo na stránkach london2012.com bol tou logickejšou alternatívou, aj keď práve vďaka pokročilejšiemu času bola ponuka lístkov značne limitovaná (nie však nemožná). Tá nelogická, ktorej som neviem z akého dôvodu dal šancu bolo oslovenie agentúry, ktorá zabezpečovala výhradný predaj lístkov na základe spolupráce s SOV na Slovensku. Po niekoľkých telefonátoch som to však vzdal, keďže na opačnej strane to vypadalo, že Londýn už patrične užívajú a distibúcie lístkov mali plné zuby.
Lístok na beachvolejbalový zápas a pohľad priamo z hľadiska na hraciu plochu štadiónu londýnskej Horse Guard Parade, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Alternatíva kúpy vstupeniek cez webovú stránku sa ukázala úspešnejšia, akýkoľvek predaj viazaný na meno, rovnako ako aj ich vrátenie prebiehalo výhradne cez internet. Stornované vstupenky sa posúvali na ďalší predaj, stačilo už len pravidelne obnovovať zoznam dostupných podujatí.
Výsledkom správneho empirického výskumu a voľbou zložitého postupu pozorovania, ktorý pozostával zo znovunačítania stránky v dvojminútových intervaloch v čase od 21:00 – 02:00 sa mi podarilo stať sa majiteľom vstupenky na beachvolejbalový zápas mužov Švajčiarsko – Čína. Moje tušenie, že raz zúžitkujem všetky tie vedomosti získané štúdiom štatistiky, metodológie vedy a informatiky sa ukázalo ako opodstatnené. Fakulta telesnej výchovy a športu sa v tomto smere osvedčila ako jednou z veľmi úspešných vzdelávacích organizácií, najmä v ohľade improvizácie a vytrvalosti.
Už značne rozcestovaný po predchádzajúcich beachových turnajoch svetovej série v nemeckom Berlíne a rakúskom Klagenfurte, sa letecký presun postaral o príjemnu zmenu. Aspoň do príletu a zisteniu, že autobusy za normálnych okolností premávajúce do centra Londýna nepremávajú tak celkom do centra – potvrdilo sa, že Olympíjske hry nespadajú do rámca normálnych okolností.
Pilier orientujúci divákov neďaleko beachvolejbalového štadiónu na londýnskej Horse Guard Parade, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Vlak sa tak javil ako bezpečnejšia alternatíva, ktorá ma presunula bližšie k cieľu cesty, po ktorej nasledovala asi hodinová cesta autobusom Londýnom v nočnej zápche (bolo asi 01:30). Ruch v uliciach, množstvo policajtov, dobrovoľníkov – informátorov ochotných kedykoľvek s úsmevom na tvári poradiť, prípadne nasmerovať neprestával udivovať. Neostávalo nič iné ako si užívať cestu k hotelu na sedadle poschodového autobusu preplajúceho sa pomedzi taxíky na nočnej Oxford Street.
Zvonček na dverách hotela niečo po druhej hodine v noci zobudil recepčného, ktorý vyzeral na to, že ťažký večer už mal za sebou. Ani to ho však neobralo o úsmev z tváre, situácia v ktorej sa u nás doma tak často neocitám.
Skokom v čase vychádzam z metra neďaleko námestia pred Buckinghamským palácom, kde sa už zbierajú nedočkavci na štart cyklistiky, v ktorej štartuje aj Peter Sagan. Prvých tristo metrov trate je vyhradených pre návštevníkov so vstupenkami, zvyšok pre návštevníkov s trpezlivosťou. Tak troška nechápavo míňam ľudí s karimatkami, piknikovými chladničkami a slnečníkmi kempujúcimi pozdĺž trate.
Vyzdvihnutie lístka s kontrolou občianskeho preukazu, kreditnej karty, emailu o zakúpení prebehne opäť nečakane s úsmevom na tvári. Využívam náklonnosť času a vychutnávam si štart cyklistického šialenstva na Londýnskom asfalte – pelotón za búrlivého skandovania míňa prvé metre a do 20 sekúnd je po celej paráde, diváci sa pomaly usádzajú naspäť do svojich kempingových stoličiek, poniektorý vyťahujú pripravené piknikové menu, veď majú už „iba“ ďalších šesť hodín do príchodu prvých pretekárov späť do cieľa.
Pohľad na štartujúcich cyklistov počas Olympíjskych hier v Londýne 2012, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Bezpečnostné skenery, niekoľkonásobné kontroly vstupeniek ešte pred samotným vstupom do areálu, všetko za sprievodu vojakov so samopalmi len potvrdzuje avizované prísne bezpečnostné opatrenia. No starší pán okolo sedemdesiatky nevychádza z údivu keď mu na poslednej kontrole, kde skenujú čiarové kódy zo vstupeniek oznámia, že vstupenku si bolo treba kúpiť vopred. To ako sa mu podarilo dostať až tam ostalo však záhadou.
Maskot Olympíjskych hier v Londýne 2012 – Wenlock v pieskovom reliéfe pred vstupom na Olympíjsky beachvolejbalový štadión, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Okolie pätnásťtisícového štadióna pokrýva množstvo stánkov s občerstvením, oblečením s oficiálnou potlačou, informačných kioskov o hrách, beach volejbale, sochy Kerri Walsh a Emanuela Rego nadľudských rozmerov – všetko dokonale skoordinované a prepracované do najmenších detailov vytvárajúce výborný celkový dojem z výnimočného podujatia akými Olympíjske hry učite sú.
Divákmi naplnený beachvolejbalový štadión londýnskej Horse Guard Parade, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Neostávalo už tak nič iné ako vystúpať si na vystavaný štadión, ktorý bol podľa mňa jednou z ikonických lokalít celých Olympíjskych hier. Opäť všade navôkol dobrovoľníci rôznorodý vekom, národnosťou a vierovyznaním, ktorých zjednocoval úsmev a ústretovosť. Poznámka o najlepších miestach pri pohľade na môj lístok ma ešte utvrdila v mojej správnej voľbe (nieže by som mal na výber).
Vystavaný beachvolejbalový štadión na londýnskej Horse Guard Parade, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Postupne sa zapĺňajúci štadión za sprievodu moderátorskej dvojice dostal inštruktáž k povzbudzovaniu, histórii a pravidlám beach volejbalu všetko za nádherného – pre Londýn atypického slnečného počasia. Švajčiarska dvojica Chevallier/Heyer tak mohla nastúpiť proti čínskej dvojici Xu/Wu.
Panoráma beachvolejbalového ihriska a hľadiska na londýnskom Horse Guard Parade počas zápasu mužov SUI-CHN, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Nie je mojím zámerom opisovať herný prejav alebo hodnotiť hru, túto parketu prenechám iným, každopádne zážitok byť čo i len na tú hodinku súčasťou Olympiády by som doprial každému. Diváci ocenili každú jednu loptu, smeč potleskom a pomáhali obom dvojiciam užiť si určite aj pre nich jedinečný zážitok a možnosť zmerať si svoje sily práve na tom najvyššie hodnotenom piesku.
Úprava prípravných kurtov vedľa hlavného beachvolejbalového kurtu na Horse Guard Parade, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Po skvelom beachvolejbalovom zážitku neostávalo nič iné len sa pobrať z areálu a vychutnať si tak ešte pred cestou domov Olympíjsky Londýn. Kroky a metro ma zaviedli do Olympíjskeho parku v Stratforde, kde sa pri západe slnka dalo z priestorov obchodného domu pokochať výhľadom na Olympíjsky štadión, ktorý hostil atletické disciplíny.
Pohľad na Olympíjsky park v londýnskom Stratforde z najvyššieho podlažia obchodného domu, Londýn – Veľká Británia, sobota 28.7.2012
Na ďalší deň tak už ostávala iba cesta domov, tentokrát však pre zmenu popod more – vlakom Eurostar do Paríž a, ďalej cez Mníchov , Salzburg, Viedeň až napokon do domovskej Bratislavy.
Jedinečnosťou Olympiády v Londýne bola aj jej neopakovateľnosť, no kto má chuť vychutnať si ešte lepšiu beachvolejbalovú atmosféru, určite odporúčam navštíviť beach volejbal v Klagenfurte, tradícia a dlhoročne „vycvičení“ diváci sa aj na menšom hľadisku dokážu postarať o ohromujúci zážitok. Neznevažujem tým však hodnotu Olympíjskych hier, pod môj celkový dojem sa možno podpísala anglická rezervovanosť publika a jeho slabšia znalosť beach volejbalu. Predsa do Klagenfurtského kotla zavítajú ozaj tí najväčší fajnšmekri.
Na záver už ostáva vysvetliť len tých 80 hodín, takže:
25.7.2012 07:30 – nápad idem na Olympiádu?!?
25.7.2012 22:30 – zaplatená letenka
27.7.2012 00:59 – zaplatená vstupenka
27.7.2012 01:59 – zabookovaný hotel
27.7.2012 21:50 – odlet do Londýna (-1hod)
28.7.2012 02:45 – príchod do hotela
28.7.2012 14:30 – beachvolejbalový zápas SUI-CHN
79 hodín (po odrátaní časového posunu)
Ak nájdete preklep, chybu v mojich matematických výpočtoch alebo sa len chcete podeliť o svoje dojmy, tak ako kedykoľvek ma zastihnete na adrese info@fotosport.sk, na facebook-u, veľmi rád napravím svoje nedostatky týchto oblastiach.