IUVENTA a Delfínik Cup 2012

Farebné plavky, želatína, vodovzdorný make-up, plavecký bazén – niekoľko základných potrieb synchronizovaného plávania, ktoré nechýbali účastníčkam počas IUVENTA a Delfínik Cup-u na Bratislavských Pasienkoch, kde mladšie a staršie žiačky zo Slovenska a okolitých krajín mali možnosť ukázať čo je nich a presvedčiť o tom, že šliapanie vody v bazéne nebolo márne.

Podujatia v Bratislave trpia už dlhodobo akútnym nedostatkom plavární. V porovnaní s mojim okresným mestom, kde na 14tisíc ľudí máme jeden 25m bazén, je to na zaplakanie.

Plavci, syncho-plavkyne, vodní pólisti sa tak delia o pár bazénov, ktoré sú k dispozícii: Pasienky, Iuventa, Lafranconi, aby sa spomenuli tie najznámejšie. Je obdivuhodné, že napriek nabitému programu plavární sú majitelia a organizátori schopní skĺbiť tréningy, plavecké súťaže a ešte ponúkať aj hodiny pre verejnosť (s výnimkou Lafranconi).

Akvabely ako ich väčšina z nás pozná už od skorého rána pilne cvičia zostavy na vode a na suchu. Skupiny mladých dievčat poobede dostávajú poslednú možnosť na nácvik zostáv. Rakúska trénerka kára svoje zverenkyne, ktorým došiel dych a posiela ich späť na vodu.

Až neskor si uvedomujem, že okolo bazéna je asi len pol tucta chlapov, čo len potvrdzuje, že tento šport je v plne ženskej réžii.

Po pravde neviem, či by sa niekto prišiel pozrieť na chlapské vydanie tejto disciplíny. Taký úkaz sa dá raz za semester zažiť na FTVŠ UK na kurzoch záchrany topiaceho sa pod vedením pána PaedDr. Igora Barana, kde sa v rámci kondičnej prípravy „šliape voda“. Nie je to síce porovnateľné, ale je to jeden zo základných prvkov synchronizovaného plávania.

Obdivoval som pána Barana, ktorý to už po toľkých rokoch nevnímal ako niečo nevídané, väčšina z vás by sa asi popučila od smiechu keď by videla nacvičovať skupinku chalanov tieto základé prvky.

Predsa to však tento víkend bolo podľa správnosti v rukách a hlavne nohách dievčat, ktorým to aj náležite pristalo. Spoločné figúry predvádzali s ľahkosťou, voda akoby spolupracovala a bola partnerom ich choreografií.

Tie na pohľad jednoduché prvky vo vode vysiľujú, no napriek tomu si musia udržať široký úsmev na tvári, všetko je napokon hodnotené nekompromisným zrakom rozhodkýň, ktoré vidia každú nedopnutú špičku, každý nedokončený pohyb. Nie je preto divu, že výjsť po rebríku po takomto výkone je náročnejšie ako by sa zdalo.

som sa zatiaľ nemal možnosť bližšie venovať, na Slovensku je o tomto športovom odvetví málo počuť a na podujatia nie je jednoduché naraziť, pokiaľ sa o ne človek priamo nezaujíma. Každopádne je to nádherný šport skĺbujúci gymnastiku, tanec a plávanie a v blízkej budúcnosti sa mu určite budem bližšie venovať.