Majstrovstvá Európy v plaveckých športoch – Budapešť 2010

Majstrovstvá Európy v sú v rámci Európy najvyšším podujatím, ktoré sa každoročne organizuje. V roku 2010 už po štvrtýkrát v histórii boli usporiadané 4.–15. Augusta 2010 v Budapešti – hlavnom meste Maďarska. Ak by ste mali možnosť dostať sa na takúto veľkú športovú akciu v roli novinára – fotografa, ako by to asi vypadalo?

Na ceste za Majstrovstvami Európy v plávaní

Po niekoľkodňovom bádaní by sa vám podarilo naraziť na akreditačný formulár, kde by ste sa uviedli ako fotograf na voľnej a odoslali ho v do určeného termínu. Keďže je to vaša prvá žiadosť tohto druhu, neočakávali by ste od toho veľa. Potvrdenie, ktoré by pre vás znamenalo bezplatný pohyb po vyhradených zónach v areáli by vás prinajmenšom zaskočilo. A stalo sa, dostali ste oficiálne potvrdenie o udelení akreditácie.

Od toľkej pocty neviete čo skôr, no postupne vám to dochádza – kde sa ubytovať? v ktorom termína na súťaž ísť? Nefotíte pre žiadne noviny, nemáte žiadne kontakty, sami ste si nie istý svojou technikou.

Vrátite sa teda k harmonogramu Majstrovstiev Európy, kde narazíte na rozdelenie do troch celkov – diaľkové plávanie na jazere Balaton, , skoky do vody a plávanie v Budapešti. Keďže váš čas je značne obmedzený, vyberiete si posledný víkend súťaže, tak aby ste si mohli vychutnať finálové skoky a plavecké disciplíny.

Po príchode do akreditačného strediska vás zdraví dobrovoľníčka a zúfalo listuje v tučnom zozname novinárov a vám dochádza, že to nebude zrovna podujatie slovenských rozmerov. Rýchlo sa spýtate na cestu a necháte sa zdiaľky navigovať hlasným povzbudzovaním divákov z vysokých tribún vystavaných okolo bazénov.

Uprostred mediálneho kolotoča

Po kontrole sa ocitáte medzi dvoma bazénmi, jeden pre skoky a druhý – 50m pre plavecké disciplíny. Od nadšenia netušíte kam sa ísť pozrieť skôr, postupne však nadobúdate pocit, že sa stávate súčasťou pretekov, nezáleží na tom, že nepracujete pre žiadne médium – to tam o vás nikto nevie. Pri prechode cez areál máte pocit, akoby ste boli v televíznom štúdiu – hromady káblov, ktorých je neúrekom na každom kroku. Kamery, televízne vozy, obrazovky s výsledkovými tabuľami, to všetko efektne skryté pred zrakmi kamier ktoré snímajú zápolenie nad a pod vodnou hladinou.

Striktná organizácia súťaží prihliadala na všetky detaily. Pri finále synchronizovaných skokoch žien z 10m plošiny ste medzi všetkými fotografmi poučení, kadiaľ, ako a hlavne kedy sa môžete presúvať medzi jednotlivými povolenými miestami.
Odlišný pohľad, ktorý vďaka tomu, že nesedíte na tribúne vás posúva z úlohy obyčajného diváka do roly aktéra, ktorý má v rukách moc odovzdať divákovi to, čo prežívajú jednotlivý aktéri – sa stáva vašim jedinečným nástrojom komunikácie.

Po tom ako opadne z vás prvotné nadšenie, paradoxne začínate vnímať viac to čo sa okolo vás deje – akoby to prestávalo byť o športe ale hlavne o reklame, vysielacích právach. Dievčiny vo veku 16-18 rokov sa začínajú javiť iba ako produkty, na ktoré sponzori majú možnosť „nalepiť“ svoje reklamy.

Nedobrovoľne sa tak stávate súčasťou celého tohto mediálneho ťaženia, keďže reklamy sú dobre viditeľné na väčšine fotografií.

Z vody po medailu


Prichádza čas plaveckých disciplín, tak sa po troch kolách skokov z 10m plošiny presúvate k plaveckému bazénu, kde sa delíte o miesto asi s tridsiatkou ďalších fotografov.

vám pripadá pomerne jednoduchou záležitosťou, pravidelný pohyb jedným smerom, no pri pohľade na display fotoaparátu zisťujete, že voda nie je úplne priehľadná tak ako sa javí voľným okom.

Ešteže sú disciplíny striedané s dekoráciou víťazov finálových plaveckých súťaží, aspoň budete môcť spraviť fotografie, ktoré tak obľubujú editori v novinách. Pózujúci víťazi na stupni víťazov sú od vás buď 30m ďaleko alebo rovno meter pred vami.
Odchádzate so zmiešanými pocitmi s nejasnými výsledkami, ktoré sa večer snažíte horlivo pretriediť a tak si priniesť ponaučenie do ďalšieho dňa.

Do vôd neprebádaných

Ďalší deň s vedomím chýb z predchádzajúceho dňa vyrážate do areálu s elánom a v hlave si prechádzate miesta ktorým sa dnes radšej vyhnete, lebo fotografovať z nich nemá zmysel – začínate si viac uvedomovať čo je na pozadí fotografie, stĺpy osvetlenia a plastové stoličky okolo bazéna nie sú zrovna najestetickejším prvkom v plaveckých športoch.

Nové skoky z 3m dosky prinášajú výzvu v podobe možnosti fotenia z vyvýšeného miesta nad skokanmi, samozrejme túto možnosť si nenecháte ujsť – medzi jednotlivými kolami skokov rýchlo vybehnete schodmi a ohromí vás nádherná azúrovo-modrá farba vody na fotografiách.

Uvedomíte si, že práve nové prostredie a hlavne neznáme prostredie vás posúva ďalej a vaše vnímanie fotografie naberá odlišný smer.
Nikto z nás nemá rád nové neznáme veci, častokrát sa sa do nich púšťame s odporom. Niekedy môžu situácie vypadať spočiatku nereálne, tak ako trebárs dostať sa na plavecké podujatie európskeho rozmeru.

Rovnako ako všade, v kreativite nám bráni iba vlastná predstavivosť – toto platí aj v . Takto vypadajú fotografie z popredného plaveckého podujatia v mojom podaní