Petra Vlhová dotretice zlatá na Olympíjskych hrách mládeže

napokon priniesli po včerajšom neúspechu biatlonistov medailový kov pre Slovensko. Petra Vlhová sa po dvoch štvrtých miestach konečne dostala na stupienok víťazov, tentokrát najvyššie – na prvé miesto.

Už odchod z hotela za daždivého počasia naznačoval, že dnešný deň nebude zrovna ten ideálny na zjazdové lyžovanie. Po príchode do Patcherkofelu sa to nezmenilo, pred prvým kolom slalomu bola teplota v cieli 1°C, ťažký sneh padal rovno do tváre smerom z kopca.

Prístup na kopec pre istotu bol uplne iný ako v predchádzajúcich súťažiach, zrazu sa nedalo prejsť miestami, ktoré boli predtým prístupné, neobišlo sa to teda ani dnes bez dodatočného obchádzania trate.

Petra Vlhová vďaka predchádzajúcim umiesteniam štartovala z piateho miesta zaradila sa hneď na špicu pretekárok, keď druhá pretekárka na ňu strácala 0.90 sekundy. Pri trati, ktorú odjazdila za 40.71sek to bol celkom slušný náskok.

V cieli mala Petra tentokrát oveľa lepšiu náladu a musím uznať, že úsmev jej oveľa viac pristane. Do začiatku druhého preteku ostávali asi dve hodiny, sneženie stále pridávalo na intenzite.

Do druhého kola zjazdu vďaka obrátenému poradiu pretekárok nastupovala až ako tridsiata, kde už bolo treba počítať s nižšou kvalitou trate. Súperkám však nedala šancu, keď náskok z prvého kola ešte zväčšila – druhá pretekárka na ňu strácala až 1.49 sekundy.

Tým najlepším výkonom tak ukončila pôsobenie na v Innsbrucku, medailové umiestnenie si zaslúžila už aj v predchádzajúcich disciplínach, dvakrát po sebe jej to však nevyšlo.

Tajne som dúfal, že sa jej podarí zmobilizovať svoje sily a predviesť všetkým vynikajúci výkon. Nie len tu v Patcherkofeli, ale aj doma na Slovensku. Ako sa v posledných dňoch ukázalo, bez toho, aby niekto z mladých nahlas pred mikrofónom nepovedal „…do riti“ sa totiž do médií nedostane.

Úbohé mediálne pokrytie týchto Zimných zo strany médií je na zaplakanie. Sponzori, médiá, športovci sú články, ktoré v normálnom svete bez seba nemôžu existovať. Slovensko je opäť výnimkou, keď slovenskí športovci sú schopní konkurovať príprave na ktorú sa častokrát môžeme pozerať iba s padnutými sánkami.

Nebyť Petrinho víťazstva, pravdepodobne by sa nikto nedozvedel o nejakej Olympiáde mládeže, aj keď je ešte priskoro hovoriť, aký bude mediálny ohlas na jej úspech. Predpokladám, že opäť to bude „úspech Slovenska“, „Slovenská medaila“, „medaila pre Slovensko“.

Čo Slovensko urobilo pre to, aby Petra získala medailu? Kde bolo Slovensko, keď sa umiestnila na 4. mieste? To, že má na Slovensku trvalý pobyt jej bohužiaľ tréningy nezaplatí.